Reliéf
Mikroregión Terchovská dolina je vďaka veľkému výškovému rozpätiu svojho reliéfu pomerne rôznorodým typom krajiny. V najnižších polohách sú pre charakter krajiny typické nižšie hornatiny a to najmä v západnej a severozápadnej časti, v najvyšších polohách tvoria reliéf veľhornatiny a to najmä v južnej a juhovýchodnej časti regiónu. Významnými prírodnými celkami na území sú Žilinská kotlina, Kysucká vrchovina, Oravská Magura, Malá Fatra. Najvýraznejším prvkom charakteru krajiny je Krivánska časť pohoria Malá Fatra s nadmorskou výškou presahujúcou 1700m. Reliéf tak určuje celkový charakter krajiny, kde dominujú zalesnené územia na nepoľnohospodárskej pôde v stredných polohách. V najnižších polohách sa nachádzajú poľnohospodárske pôdy, zväčša pokryté trvalým trávnatým porastom, v najvyšších sú to hole, prípadne skalnaté povrchy. Mikroregión patrí do povodia rieky Váh, vodné toky predstavujú hlavne rôzne potoky, bystriny a horské riečky, ktoré majú spád. Výraznou vodnou dominantou je Vodné dielo Žilina.
Poloha a dopravná dostupnosť
Región sa nachádza v tesnom susedstve s krajským sídlom, mestom Žilina. Prvé obce mikroregiónu sú prirodzeným pokračovaním všetkých spojníc medzi Žilinou a silným turisticko – hospodárskym zázemím mikroregiónu. Napojenie všetkých 17 obcí na sídlo okresu a kraja je z hľadiska infraštruktúry primerané. Spojenia sú zabezpečené pravidelnou autobusovou dopravou. Obce nachádzajúce sa pri železničnej trati (Teplička nad Váhom, Varín, Strečno, Nezbudská Lúčka) majú aj priame vlakové spoje. Ležia na hlavnej železničnej trati Žilina – Košice. Úroveň cestných komunikácií medzi obcami je dobrá, chýba vyriešiť niektoré zložité úseky , kde pre ťažký prírodný reliéf, nie je možnosť náhradných riešení a tieto úseky sú miestami častých dopravných nehôd. Dopravná infraštruktúra mikroregiónu je silne poznamenaná jeho geografickou polohou, prírodnými limitmi a bariérami. Západným okrajom územia prechádza multimodálny koridor spájajúci Bratislavu – Žilinu – Košice – Užhorod. Tento tvorí významnú komunikačnú líniu a vedie ním hlavný cestný a železničný ťah spájajúci Žilinskú kotlinu s ostatnými regiónmi. Nie priamo, ale v blízkosti mikroregiónu sa nachádza ďalší multimodálny koridor s trasou Gdaňsk – Warzsava – Katowice – Žilina, ktorý má tak isto vplyv na pohyb osôb a tovaru aj v mikroregióne Terchovská dolina.
Vzťah územia k väčším centrám
Zo socioekonomického hľadiska je významná poloha vzhľadom na väčšie administratívne centrá. Z pohľadu administratívneho členenia možno mikroregión Terchovská dolina rozdeliť do dvoch spádových oblastí. Prvou je Žilina, kde patria obce zo Žilinského okresu a druhou spádovou oblasťou je Dolný Kubín s obcou Zázrivá. Blízkosť veľkého mesta – sídla kraja Žilina vníma mikroregión ako výhodnú lokalizáciu. Na jednej strane je Žilina prirodzené spádové miesto z hľadiska zamestnania – veľká časť ekonomicky činného obyvateľstva dochádza za prácou do Žiliny. Na druhej strane okolie Žiliny s veľkým investorským a ekonomickým boomom je vysoko rozvinutá lokalita. Podstatná časť týchto investícií sa realizuje v obciach, ktoré sú súčasťou Mikroregiónu Terchovská dolina (najmä investície vyvolané stavbou automobilky KIA). Mikroregión Terchovská dolina je na druhej strane prirodzeným rekreačným zázemím Žiliny. Veľa jej obyvateľov má v obciach regiónu svoj pôvod a s tým spojené zázemie v podobe víkendových chalúp, lokalít a miest na oddych a relaxáciu, ktoré pravidelne a intenzívne využívajú. Mestský a vidiecky človek tu týmto spôsobom koexistuje vo vzájomnej symbióze. Služby, ponuka aktivít a ostatné nevyhnutné zázemie pre rekreáciu v rámci obyvateľov okresu sú vo viacerých obciach rozvinuté s tendenciu zlepšenia a rozšírenia.
Turizmus, služby
Mikroregión je silnou turistickou lokalitou celonárodného a medzinárodného významu. Obce ako Strečno, Terchová, Belá, Zázrivá a ďalšie sú silnými turistickými lokalitami medzinárodného významu. Ich atrakcie lákajú hlavne domácich, českých, poľských, maďarských turistov a turistov z bývalých sovietskych republík. Tieto strediská majú svoje ponuky rozložené do letnej aj zimnej turistickej sezóny. Z hľadiska turistickej atraktivity a návštevnosti sú najvýraznejšie lokality ako Vrátna dolina, Jánošíkove diery, Veľký Rozsutec, či hrad Strečno alebo vrch Stránik. Na území MAS je možné vykonávať viaceré druhy turistiky, cykloturistiky, horolezectva, lyžovania, závesného lietania a adrenalínových športov. Z tradícií vychádza aj sezónne splavovanie Váhu na pltiach, ktoré je k dispozícii v obci Strečno.
Kultúrne dedičstvo a hospodárenie na vidieku
Územie mikroregiónu je vzácnou kombináciou prírodných krás, významných kultúrnych a historických pamiatok, ľudových tradícií, folklóru, ľudskej húževnatosti, kreativity a remeselnej zručnosti. Miestnym obyvateľom sa podarilo zachovať niektoré tradičné remeslá a zvyklosti, ako sú rezbárstvo, umelecké kováčstvo, zvonkárstvo a iné. Vo viacerých obciach sa zachovali objekty pôvodnej ľudovej architektúry. Na území miestnej akčnej skupiny pretrváva kontinuita s pôvodným spôsobom hospodárenia , či už zo strany súkromne hospodáriacich roľníkov, alebo väčších poľnohospodárskych subjektov. Tradičné hospodárenie oproti minulosti je na ústupe, obyvatelia obcí sa mu venujú len výnimočne, či okrajovo. Práve rozvoj drobného poľnohospodárstva a aktivít agroturistického charakteru môže v budúcnosti zohrať významnú rolu v rozvoji turistickej ponuky a služieb a v krajinotvorbe. Práve špecifické extenzívne hospodárenie formou salašníctva v minulosti najmä počas valaskej kolonizácie dalo viacerým lokalitám svoj dnešný ráz a jedinečné tradície, produkty a gastronomické pochutiny. S územím našej miestnej akčnej skupiny sa neodmysliteľne spájajú salaše, ovčiarstvo a produkty ako bryndza, žinčica, oštiepky. Medzi celoslovensky obľúbené patria dnes syrové korbáčiky, alebo nite tradične nazývané aj „vojky“, ktoré majú svoj pôvod práve v členskej obci Zázrivá, ktorá bola známa aj vychýrenými bačami všade na okolí.
Pamiatky
Medzi najznámejšie pamiatky patria práve dva stredoveké hrady, ktoré sa nachádzajú v katastroch obcí Nezbudská Lúčka a Strečno a oba hrady sú takpovediac na dohľad jeden od druhého. Hrad Strečno je národnou kultúrnou pamiatkou a prebehla na ňom rozsiahla rekonštrukcia a v dnešnej dobe je jednou z hlavných turistických atrakcií mikroregiónu. Starý hrad (v minulosti nazývaný aj hrad Varín), ktorý sa nachádza len niekoľko kilometrov vyššie po prúde Váhu na druhom brehu je naopak v dezolátnom stave. Hrady spolu tvoria unikátnu dvojicu. Starší z hradov bol v dávnej minulosti sídlom Starhradského panstva, ktoré sa rozprestieralo na veľkom teritóriu ohraničenom z juhu riekou Váh, zo západu riekou Kysuca, z východu riekou Orava a severne ho vymedzovali približne súčasné hranice s Poľskom. Kaštiele a zemianske kúrie z rôznych období, od renesančných až po klasicistické sa nachádzajú v obciach Gbeľany, Krasňany, Nededza, Teplička nad Váhom a Mojš. Stav pamiatok je rôzny, ako aj majetkové pomery a využitie týkajúce sa objektov. Využite, rekonštrukcia či konzervácia viacerých z nich je príležitosťou pre ich zachovanie a rozvoj nových služieb v regióne.
Ľudová kultúra a tradície
Tradícia ľudových zvykov a na ne nadväzujúcich folklórnych aktivít je v súčasnosti živá vo viacerých obciach. Najsilnejšia kontinuita a ich zastúpenie je v obci Terchová, ktorá je dlhodobo známa výraznými muzikami a svojským prejavom. V roku 2013 bola Terchovská muzika zapísaná do Medzinárodného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Vo viacerých obciach sa dones udržiavajú staré zvyky a organizujú sa rôzne spoločenské akcie. Najvýraznejšou a najväčšou aktivitou v tomto smere je medzinárodný festival Jánošíkove dni, ktorý sa každoročne organizuje v Terchovej viac ako 50 rokov.